Pri tejto milej príležitosti mi v hlave znie známa pesnička od Deža Ursínyho z našich mladých čias. "Čas veru nestojí, čas tak letí, čo Vám už rukami prešlo detí. Chlapci i dievčatá, ktože to poráta, koľko Vám rukami prešlo detí." Za našu rodinu musím povedať len toľko, že sme mali naozaj veľké šťastie, že obe naše dcéry prešli Vašimi rukami. Verím, že ostatní to cítia podobne. Každá z Vás dala našim deťom niečo iné, výnimočné.
Janka, široký úsmev, rytmus i hudobný sluch, neskutočnú trpezlivosť.
Linka, ženské pohyby svetových tanečníc, neopakovateľné choreografie a účesy, ktoré by deťom mohli závidieť i mnohé modelky.
Adrika, nespočetné množstvo básničiek i pesničiek. Vedela ohúriť úžasnými výtvarnými námetmi, ktoré som i ja často obdivovala potajomky v šatni.
Gabika, ponúkla veľkú otvorenú náruč a porozumenie pre toľké odlišné detské dušičky. Ako riaditeľka mi ukázala neskutočnú húževnatosť a odhodlanie dotiahnuť plány do zdarného konca. Myslim, že sa nám aj vrámci občianskeho združenia veľmi dobre spolupracovalo. Je to človek, ktorý urobí pre deti a školku všetko, len aby sa tu citili naozaj dobre, takmer ako doma.
Maťka, vždy som bola v nemom úžase, ako dokázala vidieť v našich deťoch iba to dobré. Hovorila, akí sú bezchybní, úprimní, snaživí a féroví. Po našich rozhovoroch som mala pocit, že moje deti sú dokonalé. A vôbec netúžim po tom, aby mi niekto otvoril oči.
Zuzka, dala deťom toľko pozitívnej energie a objatí, že som si istá, že ich budú sprevádzať ešte mnohé ďalšie roky. Možeme byť skutočne radi, že nám ju neukradlo nejaké veľké divadlo, pretože jej kreatívne výtvory, vo vestibule i v triede, by uspokojili aj to najkritickejšie oko diváka.
Lenka a Evička, hoci Vašimi rukami moje dievčatá prešli iba sporadicky, vidím, ze ste s ľahkosťou zapadli do tohto úžasného kolektívu a deti Vás majú radi. Pevne verím, že v ňom ešte dlho zotrváte.
Nemôžem zabudnúť ešte na jednu dôležitú osôbku v živote našich detí. Táto úžasná žienka sa na nás už dnes pozerá iba z neba, ale som si istá, že je tu s nami aj v tejto chvíli.
Vierka bola vždy na správnom mieste. Potichu sledovala, utierala slzy, pohladila vlásky a vybozkávala líca. Bola útočiskom pre uplakaných prváčikov, ktorí sa náhle ocitli bez mamy, či otca a bezradne stáli pred dverami. Veľmi ťažko som si zvykala na jej neprítomnosť.
Nemôžem nespomenúť Lydku, ktorá sa rovnako dobre starala o pohodlie našich detí a taktiež pani kuchárky, ktoré plnili hladné brušká a pani upratovačky, ktoré zabezpečili, aby bolo vždy všade čisto a útulne. V neposlenom rade Tomáš, ktorý svojim príchodom osviežil čisto ženský kolektív :) a ktorý dokáže odstrániť každú poruchu. Myslím, že na tomto mieste sa naučí všetko o ženskej duši a v živote už ho nič neprekvapí.
Veľakrát som na Vás všetky hľadela s obdivom, ako to všetko zvládate. Dvadsaťšesť detí v jednej triede by asi bola nočná mora aj pre mňa, hoci deti milujem. Ja som si často nevedela poradiť ani s tými dvoma vlastnými. Toľko akcií a zážitkov, ktoré mali tu na Švantnerke, sa našim drobcom z pamäti len tak nevytratí. Som Vám úprimne vďačná, že za tých osem rokov, ktoré sme tu spolu strávili, mi moje deti ani raz nepovedali: "Dnes bola pani učiteľka na mňa zlá, nechcem íst do škôlky."
Ďakujeme za to, že ste si vždy s trpezlivosťou vypočuli príbehy detí a našli čas si pozrieť fotky, ktoré som musela so železnou pravidelnosťou dávať na USB kľúč. Za toto všetko, a myslím, že hovorím teraz za náš všetkých, Vám z hĺbky duše ďakujeme.
Michaela a rodičia
