Materská škola Švantnerova 1, Bratislava-Dúbravka sa rozhodla zapojiť do projektu, ktorým sa ovplyvní a usmerní hodnotová orientácia dieťaťa smerom k environmentálne uvedomelému spôsobu života. Na základe prakticky získaných skúseností ich bude smerovať k udržateľnému rozvoju spoločnosti.
Grant sme získali od Nadačného fonduTelekom pri Nadácii Pontis, ktorým rozšírime materiálne vybavenie školy o kompostér, vermokompostér, vyvýšené záhony, drvič záhradného dpadu. Dôležitým prvkvkom vybavenia sú kamarátky, na ktoré sa deti tešili najviac. Sú nimi kalifornské dažďovky. Dodaniu predchádzalo veľa zvedavých otázok: Aké budú? Čím sa živia? Načo k nám prišli? Ako sa budeme s nimi rozprávať, anglicky?
V piatok, 15. januára 2016 sme zahájili ralizáciu projektu Ako sa dostali dažďovky do materskej školy. Mgr. Radoslav Košík, z firmy JRK Waste Management, zavítal medzi deti a predviedol im drvič záhradného odpadu a využitie posekaných haluzí ako základ do kompostéru. Deti si vyskúšali kompostér na pózovanie pred objektívom fotoaparátu.
Ujo Rado zložil domček pre dažďovky. Na olovrat zozbierali deti prvé odpadky z jabĺčok a využili ich ako potravu pre naše nové kamarátky. Život dažďoviek deti poučí o význame drobných živočíchov pre bioodpad, v praxi si to vyskúšajú na jar, kedy začneme spoločne s rodičmi zakladať vyvýšené záhony.
Chceme naučiť deti využívať prírodný odpad na kompost a vermikompostér na pozorovanie významu dažďoviek pri spracovaní bioodpadu.
Viac informácií o tejto aktivite sa tiež dozviete na blogu menejodpadu.sk (JRK)
21. januára 2016 sme pozvali rodičov, starých rodičov a priateľov našej materskej školy na stretnutie s Hankou Sekulovou, autorkou knihy: Darujme si zdravie z vlastnej záhrady. Pani Hanka nás odborne poučila, ako sa môže premeniť aj naša školská záhrada na zdravú, čo bolo ďalším krokom realizácie projektu Ako sa dostali dážďovky do MŠ.
Pod pojmom prírodná záhrada rozumieme takú záhradu, ktorá je v súlade s prírodnými zákonmi a vládne v nej harmónia a prirodzená krása. Napodobením prírodných ekosystémov pri použití jedlých, liečivých a inak užitočných rastlín vytvára časom prirodzenú jedlú džungľu s množstvom živočíchov.
V tejto záhrade, ktorá spolupracuje s človekom si môžete pri minimálnej pracnosti s údržbou vychutnať relax a jedlé plody, ktoré vám vďačne poskytne. Prináša nielen potešenie z prirodzenej krásy, ale aj mnohoraký úžitok. V takejto záhradke sa jednotlivé rastliny a prvky navzájom podporujú vo vývoji - spolupracujú, chránia sa a dopĺňajú, musia spĺňať určité podmienky (viac informácií na stránke bio-ekozahrady.sk/co-je-prirodna-zahrada.
Čo do nej zasadiť.
Stromy chránia ako dáždnik rastliny pod ním pred slnečnou páľavou a inými poveternostnými vplyvmi a rastliny pod ním mu to oplácajú tým, že udržujú svojimi listami vodu pred rýchlym odparovaním, svojimi koreňmi vyhľadávajú živiny z miest kam strom už nedočiahne a niekedy samé vylučujú látky ktoré sú pre strom nejako užitočné.
Krátkoveké rastliny po skončení životnej púti zúrodnia pôdu pod stromom. Vyššie kry na severnej strane stromu chránia kmeň stromu pred mrazom, na južnej zas v lete pred páľavami. Poznáme, že malé bobuľové kríky ako napríklad ríbezle, maliny, egreše, zimolezy sú vďačné a dobre plodia aj pod stromami v spoločenstve. A tiež že jahody sa budú tešiť pod ríbezlami z južnej strany. Keď im pridáme ešte cesnak a aksamietnice, nemusíme sa ďalej trápiť so zdravím rastliniek a voškami. No nie je to úžasné? A že z južnej strany stromov alebo kríkov môžeme pestovať aj zeleninu ktorá potrebuje slnko? Asi najznámejšie pre záhradkárov sú vhodné zeleninové a bylinkové spoločenstvá. Poznáte že paradajka s bazalkou sa majú rady nielen v kuchyni, ale dobre sa im darí keď ich vysadíme spolu. Tak isto uhorky s kôprom. Príkladov je veľa.
Ako založiť vyvýšený záhon založený na trávniku na slnečnej strane.
Čo zasadiť do vyvýšeného záhonu.
redkvičky, šaláty, špenáty, paradajky, papriky, indiánske kukurice, rôzne druhy fazuliek, tekvice, cukiny, Hokaido.
Čo sú liečivé záhrady?
Liečivé účinky byliniek a zdravého prostredia sú známe od nepamäti. Či to boli znalosti v starom Egypte, babky bylinkárky alebo známe liečivé kláštorné záhrady, to zistíme po zbere prvej úrody.
8. marca 2016 sme pozvali rodičov, starých rodičov a súrodencov do materskej školy, aby sme naplnili obsah projektu Ako sa dostali dážďovky do materskej školy. Deti ukázali, čo všetko dokážu na danú tému. Materská škola získala grant od Nadačného fondu Telekom pri Nadácii Pontis, ktorým by sme chceli ovplyvniť a usmerniť hodnotovú orientáciu detí smerom k environmentálne uvedomelému spôsobu života. Na základe prakticky získaných skúseností budeme smerovať deti a rodičov k udržateľnému rozvoju spoločnosti.
Dážďovka, ktorá žije vo vermikompostéri je Eisenia foetida, žijúca vo vrchných vrstvách odumierajúcej vegetácie, v kopách kompostu a v hnoji alebo Eisenia andrei, Lumbricus rubellus pod rôznymi obchodnými názvami (napr. kalifornské dážďovky). Dážďovku hnojnú rozpoznáte podľa toho, že je jemne pásikavá so žltými a tmavými červeno-hnedými prúžkami. Optimálna teplota pre ich chov je 18 až 25 °C. Preto sa jej bude dariť v každej domácnosti. Dážďovky neznášajú slnko, sucho a nízke a vysoké teploty. Treba ich chrániť pred krtmi, vtákmi, hrabošmi, ktorí sú ich prirodzenými predátormi. Podsielka slúži na udržanie vlhkosti a ako "bydlisko" pre dážďovky. Je možné použiť hlinu, staré lístie, trávu, slamu, hobliny, navlhčený roztrhaný novinový papier. Veľmi dôležitá je dostatočná vlhkosť, na ktorú sú dážďovky veľmi citlivé.
Otvorené hodiny pre rodičov sa niesli v znamení života DÁŽĎOVKY, potravín, ktorými sa živia v našom vermikompostéri. Deti sa o nich dozvedali rozprávkové príbehy, vymýšľali príbehy, dopĺňali myšlienky, o čom sa mohli rozprávať, ilustrovali vlastnú báseň O dážďovke, spracovávali ich v počítačových kresliacich programoch, vyrábali ich z rôznych odpadových materiálov, vyfarbovali, maľovali, riešili cesty a labyrinty, ktoré musia riešiť dážďovky v zemi. Téma bola zaujímavá pre deti, prejavili vzťah a ochranárske postoje k prírodnému prostrediu a stvárňovali ich pomocou rôznych umeleckých výrazových prostriedkov. V praktických činnostiach sa dozvedali o zakladaní kompostu, o kolobehu bioodpadu v materskej škole a toto všetko s využitím digitálnych technológií. Na zachytenie jedinečných okamihov vo výučbe vo všetkých triedach primerane veku detí.
DÁŽĎOVKY
Dlhú cestu z Kalifornie mali,
v našej škôlke sme ich privítali.
Domček sme im pripravili,
aby si v ňom dobre žili.
Z pivnice čerstvý vzduch dýchajú,
prízemie si obývajú.
Na poschodí jedla hojnosti,
jesť môžu do sýtosti.
Šupky z ovocia i zeleniny
skrátka samé vitamíny.
My z nich veľkú radosť máme,
vzorne sa one staráme.
Po triedach si služby delíme,
každý týždeň sa meníme.
Tieto naše kamarátky
vylučujú výživné látky.
Zalievame nimi kvetinky aj ostatné rastlinky.
Našim dážďovkam sa darí,
presvedčte sa o tom sami.
Za starostlivosť odmenia nás kompostami.
Vhodnou potravou pre dážďovky je rastlinný odpad (šupy a zvyšky z ovocia a zeleniny, zvyšky chleba a pečiva, vylúhovaný čaj aj s vreckami, kávová usadenina, rozdrvené vajcové škrupinky, tráva, lístie, hobliny, piliny...). Nevhodnou potravou sú kosti, mäso, ryby, mliečne výrobky, zvyšky mastných jedál. Treba dať pozor na vysoký obsah soli (horná hranica, ktorú dážďovky znášajú je 0,5% koncentrácia) a na zvyšky, ktoré by mohli byť kontaminované zvyškami chemických postrekov (napr. citrusové plody).
Potravu postupne zahrabávame na rôzne miesta do podstielky tak, aby bola vždy zakrytá. Odpad, ktorý trčí z podstielky alebo je veľmi veľký, môže začať zapáchať alebo plesnivieť. Také časti treba z nádoby odstrániť. Ak chceme použiť vzniknutý vermikompost, nahrnieme ho na jednu stranu nádoby a na druhú začneme dávať nový bioodpad. Dážďovky sa postupne presunú do novovytvorenej hromady – nového zdroja potravy a hotový kompost môžeme z nádoby vybrať. Na manipuláciu s vermikompostom je vhodné používať nenaostrené nástroje, predídeme tak zbytočnému poraneniu dážďoviek.
Vermikompost môžeme použiť hlavne v pevnom stave, či už ho pridáme priamo na povrch pôdy alebo ku koreňom rastlín, prípadne ho môžeme zmiešať s pôdou v pomere 1 diel kompostu s 3 dielmi pôdy. Na prihnojovanie kvetov a zeleninových kultúr počas vegetácie môžeme použiť aj výluh z vermikompostu a to v pomere 60 g vermikompostu na liter vody. Zmes necháme po rozmiešaní 24 hodín vylúhovať a získaný roztok použijeme ako zálievku.
Ako kompostovať sa rodičia dozvedeli z letáku firmy JR www.komposter.sk
Úvodom si odpovedzme na otázku, čo vlastne kompostovanie je a čo je jeho výsledným produktom. Kompostovanie je jednou z foriem recyklácie biologického odpadu vyprodukovaného našou záhradou, prípadne domácnosťou. Výsledným produktom je hotový kompost. Nepredbiehajme však a poďme pekne od začiatku. Ak nie sme ľahostajní k svojmu životnému prostrediu, určite by nás mala zaujímať možnosť separácie všetkých zložiek odpadu, ktorý vyprodukujeme. Tak ako sme si zaviedli systém na separáciu papiera, kovov, skla či plastov, môžeme si zaviesť aj systém na separáciu bioodpadu.
Na začiatku je však dôležité položiť si pár základných otázok:
Proces kompostovania má svoje 4 základné pravidlá, ktorých dodržiavanie celý proces nielen skvalitní, ale hlavne urýchli. Nezabúdajme, že keď sa raz rozhodneme kompostovať, tak kompostujme naozaj všetko - biomateriál z domácnosti aj zo záhrady. (zdroj: www.komposter.sk)
Ďalšou časťou projektu Nadačného fondu Telekom pri Nadácii Pontis Ako sa dostali dážďovky do materskej školy, bolo 13. apríla 2016 budovanie vyvýšených záhonov v školskej záhrade. Ako? Svoje plány sme preniesli z papiera na pozemok a vyznačili sme záhony a zahájili sme výkop. Cieľom bolo odstrániť pôvodnú pôdnu pokrývku tak, aby sme zaistili priepustnosť podložia a vytvorili zásobu živín pre najbližšie pestovateľské sezóny, ktorú sme zabezpečili kartónom. Zeminu sme využili na vyrovnanie pozemku a tiež ako jednu z vrstiev záhonu.
Dôkladne sme prerýľovali dno výkopu, čím sme prevzdušnili podložie, čo zaistilo jeho rýchle prepojenie s novými vrstvami substrátu. To urýchlila organická drenáž, ktorá tvorila najspodnejšia vrstva záhonu. Tvorili sme ju z vyzretého kompostu, ktorý sme premiešali s konármi z rezu drevín a hrubším materiálom, ktorý sme si pripravili. Organický materiál zaistí odvod prebytočnej vody, dodá záhonu v najbližších rokoch živiny a rýchlejšie prehreje pôdu na hriadkach. Vrstvenie zeminy a kompostu sme dôkladne premiešali.
Ďakujeme všetkým rodičom, ktorí nám pomohli pri budovaní záhonov, ale tiež za priesady paradajok a kvetiniek, ktoré poskytli. Z projektu sme zakúpili jedlé kríky, ktoré sa deti učili poznávať. Záhony sú pripravené na edukačnú činnosť detí o jarnej zelenine a jej výsatbe.
Deti MŠ Švantnerova oslávili Deň Zeme, brigádou v školskej záhradke, kde v praktickej aktivite dokázali, že pracovať so zemou je príjemné a zaujímavé. Vysádzali vo vyvýšených záhonoch jarnú zeleninku (hrášok, mrkvičku, cibuľku, šalátik, jahody, reďkovky, tekvice a iné. Naučili sa ako treba treba siať semiačka a sadiť cibuľky, hrášok a jahody. Bolo príjemné počúvať výroky detí: "Z tohto malého semiačka narastie hrášok? Ako tá zem voní... keď to polejeme, nebude tu blato?" Už sa tešíme na našu úrodu.
Deň Zeme je deň venovaný Zemi, ktorý sa každoročne koná 22. apríla. Tento sviatok je ovplyvnený pôvodnými dňami Zeme, ktoré sa konali pri oslavách jarnej rovnodennosti, 21. marca, a oslavovali príchod jari. V modernom poňatí ide o ekologicky motivovaný sviatok, upozorňujúci ľudí na dopady ničenia životného prostredia, a rozvíjajúcu diskusiu o možných riešeniach.
Už sa tešíme na teplejšie počasie, aby sme sa pustili do premeny našej záhrady. Deti budú mať možnosť v rámci edukačných činností pozorovať mikroskopom, experimentovať a poznávať život dažďoviek a iných drobných živočíchov, rast rastlín v zemine s kompostom a bez, fotografovať a sprostredkovávať výsledky rodičom a verejnosti. Záverom projektu vytvoria baner o projekte s odkazom pre budúcnosť. Zložíme vlastnú báseň/pieseň o dažďovke.
O ďaľších skúsenostiach a výsledkoch budeme informovať čoskoro...
Autorka projektu:
Gabriela Strýčková
riaditeľka MŠ Švantnerova 1
Bratislava-Dúbravka
