V prvom momente sme sa preľakli, lebo vychovávať deti k nahote sa nám zdalo nevhodné pre deti predškolského veku. Bolo to momentálne prekvapenie. Dnes môžeme potvrdiť, že deti vnímali sochu ako umenie a nahotu ako prirodzenosť človeka.
Všetko sa začalo, keď sme sa stretli celý pedagogický kolektív a rozanalyzovali sme si podmienky súťaže. Stanovili sme si postupy a rozdelili úlohy. Prvým krokom bola informovanosť rodičov detí o cieľoch projektu a žiadosť o spoluprácu pri preklade legendy z francúzštiny do angličtiny a slovenčiny, materiálnu pomoc (veľkorozmerné kartóny), spoločná práca s deťmi pri tvorbe obrázkových projektov o Belgicku a návrhy oblečenia pre Manneken Pisa.
Do projektu sa zapojili deti a pedagógovia dvoch predškolských, heterogénnych tried. Vytvorili sme si scenár a prvé aktivity zamerali na prípravné práce. Deti tvorili kulisy typických belgických domov, vymýšľali, na čo sa im silueta domu podobá; fontánu pre "cikajúceho chlapca" ozdobenú jarnými kvetmi; maľovali kufor na cestu do Belgicka a kašírovali strigu. Obrázková prezentácia a projekty deti motivovali natoľko, že sa tešili na virtuálnu cestu do Belgicka. Dokonca rodičia jedného chlapca napísali e-mail na riaditeľstvo školy, kedy sa leti?
Deti si zbalili oblečenie do ruksakov a kufríkov a v jeden pekný deň sme vyrazili. Rozlíšili sme sa farebnými šiltovkami a cestovali sme do Bruselu. Rozprávali sme sa o tom, akým dopravným prostriedkom sa môžeme dostať do Bruselu, čo všetko si musíme zbalíť, na čo nesmieme zabudnúť pri cestovaní mimo Slovenska. Prišli sme do hlavného mesta Belgicka, Bruselu, kde sme sa pri fontáne cikajúceho chlapca dozvedeli o legende. Deti prekvapila marioneta zlej ženy, ktorá zakliala chlapca. Potešili sa, keď vstúpil do deja dobrý ujo a legenda skončila štastne.
Na ulici sme stretli saxsafonistku (kolegyňu), ktorá nás zoznámila so vznikom a históriou saxofónu vynájdený belgickým nástrojárom Adolfom Saxom a pozvala nás na koncert. Deti sa zapojili a imitovali hru na saxofóne vlastnoručne vyrobenými nástrojmi. Po koncerte sme zdramatizovali legendu tak, ako by ju prežili deti.
Aký by to bol výlet, keby sme neochutnali tradičné belgické pochutiny hranolky v kornúte. Kornút si deti pripravili a dekoratívne vyzdobili, vyrobili belgické vlajočky, s ktorými si hranolčeky napichovali. Bol to výlet ako sa patrí!
Nasledujúci deň deti ilustrovali dej legendy rôznymi výtvarnými technikami. Vyhľadávali dominanty Bruselu v encyklopédiách a na internete. Pokúsili sa zachytiť architektúru budov v konštruktívnych hrách, konštruovali dominanty Bruselu (Atómium, Európsky parlament, Kráľovský palác, Katedrála sv. Michala a iné). Pre Cikajúceho chlapca navrhovali oblečenie, tiež kreslili oblečenie v digitálnom výtvarnom programe RNA. Na interaktívnej tabuli deti nakreslili návrhy magnetiek, ktoré budú súčasťou prezentácie výstavy pre hostí.
