Plač a „zrútenie“ po celom dni v škôlke. Psychologička vysvetľuje, čo sa deje

Zrútenie po škôlke alebo škole

Psychológovia pojem „after-school restraint collapse“ používajú na situáciu, keď dieťa po návrate zo školy (alebo zo škôlky) doma náhle „vybuchne“ emóciami – je podráždené, plače, hnevá sa, háda, niekedy sa dokonca správa agresívne, alebo je úplne apatické a vyčerpané.

Prečo sa tento „kolaps“ či „zrútenie“ deje?

Dieťa má za sebou dlhý, fyzicky aj emočne náročný deň. Cez deň drží emócie „na uzde“, aby vyhovelo pravidlám, zvládalo vzťahy, prácu v skupine a nebolo v konflikte (a tiež sa drží, aby v škôlke či škole neplakalo). To vyžaduje veľa sebakontroly. Po celom dni v inštitúcii býva dieťa vyčerpané. Nové informácie, povinnosti, hluk, sociálne interakcie, to znamená veľké kognitívne a emočné preťaženie.

Až keď sa konečne stretne s rodičom (má svoju bezpečnú osobu), dieťa pustí všetko von. Doslova vyleje emócie na nás – pretože tam je to „dovolené.“ doma už nemusia „držať masku“. Cítia sa v bezpečí a uvoľnia všetko nahromadené napätie. Doma už nemusí „držať masku“. Cíti sa v bezpečí a uvoľní všetko nahromadené napätie.

Ak dieťa doma vybuchne, je to pre rodiča dobrá známka

Ak vaše dieťa doma „kolabuje“ a správa sa nepochopiteľne neznesiteľne (veď v škôlke si bol ok, tak prečo sa doma správaš ako vymenený?), nejde o znak, že dieťa je „nevychované“. Alebo že doma vám skáče po hlave. Je to prirodzená reakcia na záťaž a prejav dôvery, že doma môže byť samo sebou.

Typické prejavy zrútenia a kolapsu po škôlke a škole

• plač „bez dôvodu“


• hnev, záchvaty vzdoru


• odmietanie komunikácie


• hádky so súrodencami


• fyzická únava, ležanie, „ničnerobenie“


• niektoré deti sú naopak úplne tiché, uzavreté

Kedy je to častejšie:

• v mladšom školskom veku alebo pri nástupe do škôlky/školy


• u detí s citlivou povahou alebo vysokými nárokmi na seba


• pri veľkom kolektíve, prísnych učiteľoch alebo náročnom programe

Psychologička radí, ako zvládnuť plač a zrútenie po škole

Namiesto otázok hneď po príchode mu doprajte „mäkké pristátie“: dajte mu jesť, ísť na prechádzku, zahrať sa v tichu alebo aj trochu obrazovky. Keď sa upokojí, až potom sa pýtajte, radí Dr. Siggie Cohen.

Ako môžu rodičia pomôcť:

• Nedať hneď otázku: „Ako bolo v škole?“ – pre dieťa je to príliš široká a náročná otázka hneď po návrate.


• Poskytnúť čas na decompression – malý rituál po príchode domov: desiata, obľúbená hra, ticho, pohyb vonku.


• Bezpečná náruč – prijímať emócie, netrestať za ne, ale nastaviť hranice (napr. „vidím, že si nahnevaný, môžeš kričať, ale nie búchať do mňa“).


• Predvídateľná rutina – deti sa cítia bezpečnejšie, keď vedia, čo ich po škole čaká.


• Postupné spracovanie dňa – až keď sa dieťa upokojí, možno sa k zážitkom zo školy vracať cez konkrétne otázky („S kým si dnes sedel?“, „Čo bolo na desiatu?“).

Tipy na „mäkké pristátie“ podľa veku

Čo pomáha deťom vo veku 3 – 6 rokov?

• jedlo/desiata: ponúknuť malú desiatu, pohár vody


• Tiché hranie: Puzzle, stavebnice, maľovanie – aktivita, kde sa môže dieťa sústrediť a uvoľniť.


• Fyzický kontakt: Objatie, podržanie ruky alebo na kolenách – dieťa cíti, že je bezpečné.


• Krátka prechádzka: Zvlášť po dlhom dni, pomáha uvoľniť napätie.


• Krátky rituál na upokojenie: Čítanie jednej knihy, upokojujúca hudba, jemná masáž rúk alebo nôh.

Zdroj: Predškolák Anna Veselá

https://rodinka.sk/predskolak/plac-a-zrutenie-po-celom-dni-v-skolke-alebo-skole-psychologicka-vysvetluje-co-sa-deje/